Recenzia: The Damned - So, Who's Paranoid (2008)

Uff, The Damned majú vonku nové CD, to zas bude 13 songov plných temnoty a depresií. Takto som aspoň ja vnímal posledné albumy The Damned. Zamilovaný do ich jednotky a dvojky a sklamaný albumami ako Phantasmagoria (1985) a Anything (1986), kde Damned hrali bez cpt. Sensible som si od nového CD ozaj nič nesľuboval a nečakal žiadne majstrovské dielo. A presne tak to aj bolo po jeho prvom vypočutí...nič nápadité a nič čo by ma natoľko zaujalo, aby som sa nedokázal odtrhnúť od reproduktora...

To sa ale zmenilo dnes kedy som si to viac-menej náhodou pustil a dostalo ma to natoľko, že o tom musím jednoducho napísať pár riadkov. Po druhom vypočutí som sa do “So, Who's Paranoid“ zamiloval a spomenul si na časy keď mi denno-denne v ušiach hučala podľa môjho usúdenia majstrovská výberovka “The Damned, but not forgotten“ (mimochodom ju mám aj v distre za 320 Sk), na ktorej sa nachádzajú skladby vydané v 80 rokoch prevažne na singloch ako Lovely Money, Generals, Thanks for the Night či oficiálne na LP nevydané skladby ako Torture me (na novom albume je jej veľmi podobná Nature's Dark Passion), Some girls are ugly...To boli a sú skladby, ktoré ma ozaj dostali a aj keď majú od Damned,Damned,Damned (1977) či Music for Pleasure (1977) ďaleko aj napriek tomu patria k špičke.

Teraz mi ostáva len oľutovať čo som si o novom CD myslel, pretože je naozaj urobené kvalitne a kto má rád Damned v ich singlovom období z 80 rokov, kde je kapela obohatená aj o R. Jugga, ktorý hrá na klávesoch(neskôr gitara) si aj tento album zamiluje...ja som živým príkladom. Dávam 9/10 za tento skvelý návrat a aby som nezabudol: "Klobuk dole páni..."

Download skladieb: A Nation Fit For Heroes, Danger To Yourself, Little Miss Disaster